Domov / Vyhľadávač
Historické fakty o Ukrajine či Rusku

Po sociálnych sieťach prúdi obrovské množstvo dezinformácií ohľadom 2. svetovej vojny a kto v nej akú úlohu hral, kto je Rusko a Ukrajina a aké sú skutočné dejiny a kto sa snaží o ich prepísanie. Treba hneď na začiatku vysvetliť, že slovo Rus si terajší Rusi prisvojili od Ukrajinskej Kyjevskej Rusi. Rus bola zem, na ktorej Slovania žili. Ďalší taktiež jeden dôležitý fakt, ktorý si množstvo ľudí mýli je že terajší Rusi sú slovania. No nie je to tak. Je to Uhro-Finska rasa a časť Slovanov.(čítaj viac nižsie)

1. PRVOTNÁ HISTÓRIA ÚZEMIA RUS

História dnešného Ruska začne s históriou východných Slovanov. Tradičným začiatočným dátumom územia Rusi je vznik štátu na severe v roku 862, ktorému vládli Vikingovia. Staraya Ladoga a Novgorod sa stali prvými veľkými mestami novej únie prisťahovalcov zo Škandinávie so Slovanmi a Fínmi-Uhormi .

 

Knieža Oleg sa ujal vlády nad Rusou po Rurikovej smrti v roku 879, ako regent za jeho syna Igora Rurikoviča. Oleg však rýchlo upevnil svoju vládu a neodovzdal ju Igorovi až do smrti. Zo svojho vtedajšieho sídla, Veľkého Novgorodu, sa vybral na podrobenie významného obchodného strediska Krivičov, Smolenska v r. 882. Ako hovorí Povesť dávnych rokov, v tom istom roku Oleg vyrazil na Kyjev, v ktorom vládli vtedy Rurikovi bývalí druhovia, Askold a Dir. Oleg si Kyjev podmanil, a Askolda a Dira pravdepodobne vlákal do pasce a prikázal úkladne zabiť.

Oleg preniesol svoje sídlo do Kyjeva, lebo toto mesto ponúkalo priaznivejšie podmienky na uskutočňovanie diaľkového obchodu a Novgorod urobil závislým od Kyjeva. Okamih spojenia dvoch najvýznamnejších východoslovanských stredísk pod jedinú vládu sa tradične označuje ako založenie najstaršieho štátu Rusi, Kyjevskej Rusi.

Štát prijal kresťanstvo od Byzantskej ríše v roku 988 a začal syntézu byzantských a slovanských kultúr, ktoré definovali pravoslávnu slovanskú kultúru na ďalšie tisícročie.

Zdroje informácií o Olegovi sú skúpe a nie vždy spoľahlivé, ale je známe, že sa pričinil o zjednotenie východných Slovanov, a podriadil si okrem iného kmene Severanov, Radimičov, Uličov a Tivercov, čo bolo príčinou vojny s kočovnými Chazarmi. Oleg vyšiel z vojny víťazne a zničil chazarské prístavy pri Kaspickom mori. Nadviazal tiež obchodné a politické kontakty s Byzantskou ríšou. Pravdepodobne v roku 907 vyrazil na výpravu do Konštantínopola, čo skončilo podpísaním mieru, ktorý bol zároveň prvou obchodnou zmluvou v ruských dejinách, s byzantským cisárom Levom VI. Oleg zomrel v roku 912, podľa legendy na uštipnutie hadom, ktorý vyliezol z lebky mŕtveho koňa.

Termín Ukrajina sa začal používať v roku 1180. Ako dôkaz existuje dokument (letopis) od Cyrila i Metoda.

 

Kyjevská Rus sa nakoniec ako štát rozpadla v dôsledku mongolských invázií v rokoch 1237–1240 spolu s následnými úmrtiami významného počtu obyvateľov.

Presný názov Ukrajiny znamená zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí Európy a prahu Ázie na okrajoch štátov Stredomoria a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.

Slovo Ukrajina je slovanského pôvodu, etymológia však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá Kyjevskej Rusi. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku 1187 pochádza z Kyjevského letopisu, zachovaného v Rozprávaní o dávnych časoch v Ipatievskom kódexe z obdobia okolo roku 1425, ktorý obsahuje aj kópiu Haličsko-volynského letopisu opisujúceho udalosti v rokoch 1201 – 1292. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou perejaslavského kňaza Vladimira Gleboviča (1187) píše ѡ нем же Ѹкраина много постона (o nem že Ukraina mnogo postona –  Ukrajina za ním veľmi stonala). Aj keď sa slovo ѹкраина (ukrajina) používalo všeobecne pre pohraničie alebo marku, v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum Ѹкраинѧнѣ (Ukrainjanje).

V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“. Od 16. storočia sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu 17. storočia sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané Ukrajincami“.

 

Označenie Ukrajina sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. dnešné ruské úrady používali spravidla označenie Malá Rus, Malorusko – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému Rusku, Bielej Rusi (dnes Bielorusko) a Červenej Rusi. Tu je už vidieť ako sa už dnešný Rusi vo svojich vyjadreniach snažili unižiť a opísať Ukrajinu ako niečo menejcenné a podriadené Veľkej Rusi. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni.

652px-Kievan-rus-1015-1113-(en).png

Kyjevská Rus sa nakoniec ako štát rozpadla v dôsledku mongolských invázií v rokoch 1237–1240 spolu s následnými úmrtiami významného počtu obyvateľov.

História Kievskej rusi - Kievan Rus' (882–1283) História Moskovského veľkovojvodstva (1283 - 1547)

http://translate.google.com/translate?sl=auto&tl=sk&u=https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Russia

 

Tu hneď vidíme, že Ukrajina bola už dávno pred tým než vzniklo Rusko vyspelým civilizovaným zoskupením. 1. Stalin vyváža Tatárov z krymu vo vlakoch.

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/512477-pred-75-rokmi-zacal-stalinov-rezim-deportacie-krymskych-tatarov/ 1. Nemeckí nacisti a Rusko(Stalin) spolupracovali vo vyvíjaní zbraní. 2. Nemeckí nacisti a Rusko(Stalin) sa dohodli na vzájomnom neútočení. 3. Nemecký nacisti a Rusko(Stalin) si delili Európu.

4. Nemecký nacisti napadli Poľsko ako prví, no Rusi(Stalin) chceli napadnúť Európu tiež, len dodávky nafty na východných hraniciach meškali. 5. Nemecko ako prvé porušilo všetky dohody a zaútočilo aj na samotné Rusko.

6. Ukajina stratila 10 000 000 ľudí pri Holodomore 1932-1933

- Pšenica, kravičky, jedlo všetko sa odvážalo do Ruska. Koho videli zbierať klasy pšenice zastrelili. Deti odháňali batohmi. Ľudia boli nútení jesť psov. Trest za odrhnutie jedného zrnka bola smrť.